Rovnodennosťou (latinsky aequinoctium, pozn. TASR) sa nazýva okamih, keď
sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom
rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku.
Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na
rovník, a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu našej planéty.
Pozorovateľ stojaci na rovníku vidí v prvý jarný deň na poludnie slnko
priamo nad sebou v nadhlavníku a jeho postava nevrhá nijaký tieň.
Počas jarnej rovnodennosti, podobne ako aj jesennej, je na hociktorom
mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc – trvá približne 12 hodín. V
období jarnej rovnodennosti sa dni v miernych zemepisných šírkach
výrazne predlžujú, napríklad od 7. do 30. marca každý deň pribudne tri a
pol minúty slnečného svetla (počítané pre Bratislavu, pozn. TASR). Dni
sa predlžujú aj v ďalšom období, i keď postupne čoraz pomalším tempom až
do letného slnovratu. Ten nastane tento rok 21. júna o 11.13 h
stredoeurópskeho letného času (SELČ), keď bude najdlhší deň v roku.
Čím viac na sever, tým je predlžovanie dní výraznejšie, pričom v
oblastiach nad severným polárnym kruhom nastane polárny deň, počas
ktorého tam slnko nezapadá vôbec. Na juh smerom k rovníku je
predlžovanie dní menej výrazné.
Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka a striedanie ročných období
spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi o približne 23,5 stupňa. Ak by bola
zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli po celý rok rovnako
dlhé a ročné obdobia by sa nemenili.
Počas končiaceho sa zimného obdobia dopadali slnečné lúče na severnú
pologuľu Zeme šikmejšie. Dni boli kratšie než noci, slnko svietilo
nižšie nad obzorom, čo znamenalo menej slnečného žiarenia a chladnejšie
počasie.
Od jarnej rovnodennosti sa severná pologuľa k Slnku čoraz viac prikláňa,
dni sa predlžujú a viac slnečného žiarenia znamená aj teplejšie
počasie.
Začiatky ročných období, teda aj jari, nemusia pripadať každý rok na
rovnaký dátum, keďže astronomický rok netrvá presne 365 dní, ale
približne 365 a štvrť dňa, čo sa raz za štyri roky kompenzuje vložením
29. februára ako prestupného dňa do kalendára. Začiatok astronomickej
jari sa pohybuje v rozpätí medzi 19. marcom (stane sa tak v roku 2048) a
21. marcom (naposledy v roku 2011, nabudúce v roku 2102), najčastejšie
však nastáva 20. marca, tak, ako tento rok.